OdporúčameZaložiť web alebo e-shop

Tŕnie

Tŕnie

Obec Tŕnie vznikla asi v 2. polovici 14. storočia na juhovýchodných svahoch kremnických vrchov v doline prítoku potoka Turová. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1393, podľa ktorej sa obec nazývala Thirna a uhorský panovník Žigmunt tu zriadil mýtnu stanicu, ktorá bola pravdepodobne postavená na mieste dnešného cintorína.

 

Samosprávny kraj: Banskobystrický  
Okres: Zvolen
Región: Adela
IČO: 00320331
Počet obyvateľov: 370
Rozloha: 1229 ha
Prvá písomná zmienka: v roku 1393
Starosta: Július Murín
   

 

Historické pamiatky:

Kostol sv. Martina – Tŕnie – Gotický kostol

V roku 1696 renesančná úprava, v r. 1725 zbarokizovaný a pristavaná veža. V r. 1936 rozšírený. Z pôvodnej gotickej stavby je zachovaná gotická krížová klenba v sakrystii, výklenkové ostfórium a bohato profilovaný gotický portál na južnej strane. Výmaľba z roku 1936 od J. Jelínka. Vnútorné zariadenie v historizujúcom slohu je z 1. tretiny 20. storočia a moderné z roku 1936.

Prírodné pomery:

 

Obec Tŕnie sa nachádza v Kremnických vrchoch, ktoré sú sopečného pôvodu. Z hornín prevládajú pyroklastiká andezitov, čo sú spevnený vyvrhnutý sopečný prach, piesok a kamene. Ojedinele, najmä v okolí dediny sa vyskytujú skalné horniny andezity. Nadmorská výška sa pohybuje od 386 m v údolí Breznického potoka do 730 m v severnom cípe katastra.

Mnohé kopce a vrcholy v katastri sú odlesnené a využívané ako lúky a pasienky. Tieto poskytujú nádherné vyhliadky do širokého okolia. Snáď najkrajší je pohľad z hrebeňa s názvom Piesky. Na vrchole pri ceste sa nachádza drevený kríž a od tohto miesta vidíme takmer celý kataster Železnej Breznice smerom na západ a smerom na východ je chotár Tŕnia Turovej a ďalej Zvolen, Sliač a ďalšie. Na vyvýšenom mieste nad obcou čnie starobylý a monumentálny kostol. Túto nádhernú stavbu dopĺňajú košaté lipy, ktoré majú údajne 100-200 rokov. Ich výška je okolo 14-17 m a najmohutnejšia z nich má obvod 340 cm.

Z prírodných zvlášností si zaslúži pozornosť malá jaskyňa vo Farskom jarku, ktorá v začiatkoch osídlenia chotára poskytovala prístrešie tunajším obyvateľom. Pre jej ťažkú prístupnosť ju nebolo možné dôkladne preskúmať, ale isto skrýva veľa tajomstiev. V skalnej dolinke, ktorá vyusťuje pri severnom okraji obce sa nachádza vodopád (vysoký asi 12 metrov), ktorého miestny názov je „Padalo“. Jeho podklad tvorí andezitové podložie. Tečie tu veľmi čistá voda. Zo živočíchov je pozoruhodný jeleň (mimoriadnch kvalít), srnec a diviak. V minulosti tu bolo veľa zajacov a vyskytli sa i medvede. Okrem uvedených živočíšnych druhov sa vyskutuje aj salamandra škvrnitá, tesárik čierny, zriedkavo užovka stromová. Z vtákov je pozoruhodný hlucháň obyčajný, myšiak hôrny, výr skalný a sova obyčajná.

 

POVESŤ:

o Čertovej skale

Trňania si chceli postaviť kostol. Dohodli sa, že ho postavia na tom mieste, kde aj teraz stojí. Každá rodina však musele doniesť čo najviac skál. Tých každý deň pribúdalo, až jedného dňa, keď zvoz skál pokračoval, Trňania boli nemilo prekvapení. Všetky skaly zmizli. Po dlhom pátraní ich našli, ale celkom inde. Boli na mieste terajšieho cintorína. Dlho hútali o tom, kto to mohol urobiť. Na nič však neprišli. Preto ich poprenášali na pôvodné miesto a ešte ďalšie podonášali. No na druhý deň boli opäť prenensené. A keď zmizli aj na tretí deň, to už aj pokojných Trňanov poriadne nahnevalo. Začali horekovať a preklínať: - Ký čert to len robí?! Keby sa tu len objavil, veď by sme mu my ukázali, čo sú Trňanci!

Vtom zahrmelo a z oblakov sa ozval hromový hlas:

– Dobre viete hádať, Trňania. Ja som ten čert, ktorého nechcete poslúchať, ja vášho anciáša! Veď uvidíte, čo sa stane, ale potom už bude neskoro. Keď ma vy nechcete poslúchať, aby ste postavili kostol tam, kde som skaly prevláčil, poodnášam skaly na Ostrú Lúku. Tam ma poslúchnu a postavia kostol ta, kde ja rozkážem!

Po tejto zlovestnej reči ostalo ticho ani v hrobe. Vtom sa čert vrhol na hromadu skál a vybral z nich tú najväčšiu. Trňania od úžasu ani len nemukli. Len otvárali oči na odlietajúceho, ohromnou sklalou obťažkaného čerta. Letel dosť ťažko. Ktovie, či doletí až na Ostrú Lúku? A veru nedoletel, lebo v polovici letu, kus za Hrabinami, mu skala vypadla z pazúrov. Doteraz je tam, na strmom svahu, ako ohromný hríb s veľmi malou nôžkou. Každý, kto je zvedavý na túto skalu, ktorú ukradol čert Trňanom, sa veľmi čuduje, ako môže skala vôbec takto stáť. A veru stojí, dobre stojí už veky a bude ešte veľmi veľa rokov.

 

 

 

Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk